SME

Koľko umenia v sebe skrýva práca

Laureátkou Ceny Oskára Čepana je Jana Kapelová. Osobný príbeh prepojila s témou domáceho "kutilstva".

Jana Kapelová je absolventka magisterských štúdií na Katedre pedagogiky výtvarného umenia na PdF Trnavskej univerzity, Ateliéru intermédií pod vedením doc. Miroslava Nicza na Fakulte výtvarných umení AKU v Banskej Bystrici a doktorandského štúdiaJana Kapelová je absolventka magisterských štúdií na Katedre pedagogiky výtvarného umenia na PdF Trnavskej univerzity, Ateliéru intermédií pod vedením doc. Miroslava Nicza na Fakulte výtvarných umení AKU v Banskej Bystrici a doktorandského štúdia (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA, DALIBOR ADAMUS)

Víťazka dokázala sprostredkovať estetiku stredoeurópskeho „kutilstva“, zhodla sa porota ocenenia pre mladých umelcov.

Začalo sa to v kotolni domu, na prvý pohľad ničím odlišného od ostatných domov jednej radovej zástavby v Trnave. Ján Kapel na stenu napísal: 1982 Lucia a Tomáš.

Intuícia fungovala v tom čase lepšie než technológie, no i tak sa stalo, že k dcéri Lucii pribudla namiesto Tomáša ďalšia dcéra – Jana.

Zápis v kotolni však ostal a postupne k nemu v rôznych častiach domu pribúdali ďalšie – týkajúce sa najmä drobných remeselných úprav.

Jeden z posledných urobila Jana Kapelová spolu so svojím otcom aj na výstave finalistov Ceny Oskára Čepana v žilinskej Novej synagóge. V piatok večer ocenenie pre mladých umelcov do 35 rokov spomedzi štyroch finalistov získala.

sm-1027-014-video.rw_res.jpg

Jana Kapelová urobila videoprofil svojho otca Jána Kapela, ktorý celý život zveľaďuje ich rodinný dom. Ona mu v drobných rekonštrukciách vždy pomáhala, a preto aj teraz na výstavu finalistov spoločne vytvorili stenu z odpadových materiálov. Symbolizuje prácu na ich dome aj ich vzťahu. Stena je z druhej strany biela a hladká.

sm-1027-014-kapelova.rw_res.jpg

Čakanie na materiál

„Vo videu, ktoré som urobila na výstavu, môj otec rozpráva o vzťahu k nášmu domu – ako po ňom už na vojne túžil a v mysli si ho projektoval,“ hovorí Jana Kapelová. Jeho sen však musel zvonka vyzerať tak ako desiatky ďalších domov, a preto sa rozhodol, že aspoň vnútri si ho urobí podľa svojich predstáv.

Jednotlivé „vychytávky“ ako zapustenú vaňu či interiérové okno si zaznamenával a každú z úprav poznačil aj na stenu s dátumom a iniciálkami. A hoci Jana nebola chlapcom, s mnohými úpravami mu od detstva pomáhala. Pripadalo jej to prirodzené, až po čase v tom zbadala akúsi zvláštnosť, priam obsesiu.

„Otec prácu na dome nazýva sebarealizáciou, všetko signuje a datuje, až sa mi zdalo, že je to podobné konceptuálnym umelcom, ktorí v čase socializmu pracovali na veciach do šuplíka a robili výstavy vo svojom dome či v byte,“ vysvetľuje.

Ján Kapel postupne vo videu Čakanie na materiál ukazuje, čo všetko v dome urobil – jednotlivé zásahy opisuje veľmi vecne a bez emócií. Rozpráva, ako v socializme na všetko musel čakať a ako aj dnes čaká – nie na dodávky do obchodov, ale na veci, ktoré ľudia vyhodia, hoci sa ešte dajú zrecyklovať a použiť.

Rovnaký princíp použili s Janou pri tvorbe diela na výstavu finalistov – z odpadových materiálov, kusov dreva a starých dverí urobili stenu – z jednej strany krásne hladkú a bielu, z druhej však vidno, akú námahu to dalo.

Práca na vzťahu

To všetko je viditeľný výsledok práce Jany Kapelovej, za ním sa však skrýva najmä osobný príbeh. „V istom období som začala viac pracovať na svojom vzťahu s otcom – chcela som, aby sme sa opäť viac spoznali a zblížili. Nerozumie môjmu svetu umenia a pre mňa bolo veľmi dôležité vtiahnuť ho doň - ukázať mu, ako žijem,“ hovorí.

„Keď sa rozhliadnem po našom dome – vidím tam jednotlivé zásahy, ktoré sú vlastne spomienkami na našu vzájomnú spoluprácu. Pre neho je ten interiér vnútorným životom – neustále ho zveľaďuje, tak ako trebárs pracuje na vzťahu s nami, s rodinou,“ vysvetľuje.

Meno svojho otca uvádza ako rovnocenného autora svojho finálového diela. „ On vymyslel tento koncept – je to koncept jeho života. Ja som ho iba prevzala a dala mu vizuálnu podobu. Je to iba prirodzené vyústenie formovania vzťahu, ktoré je založené na práci a sebarealizácii.“

sm-1027-014-smetana.rw_res.jpg

Finalista Matěj Smetana vytvoril na výstavu finalistov v žilinskej Novej synagóge objekt – Architekton.

15551975931_c6173b563e_z_res.jpg

Finalista Jaroslav Kyša pracoval s témou labilnej pamäte v kontraste s jej trvácnou vizualizáciou vo verejnom priestore.

Vyrovnané sily

Téma práce a sebarealizácie dominovala už v predošlej tvorbe víťazky. Napokon, aj porota prízvukovala, že rozhodla najmä na základe doterajšej práce finalistov. „Vyberali sme zo štyroch mimoriadne silných, jedinečných autorov, ktorých pozície boli veľmi vyvážené. Vyhrať mohol vlastne ktokoľvek – nikto nestál mimo,“ hovorí Mira Keratová, členka poroty.

Napokon rozhodlo najmä to, že Jane Kapelovej sa podarilo prostredníctvom osobného príbehu sprítomniť aj všetkým dobre známu estetiku stredoeurópskeho domáceho „kutilstva“. „Jej diela rozširujú pojem umenia smerom k súkromnej sfére, vďaka tomu, že vytvára vzťah medzi prácou a osobnou realizáciou,“ povedal Áron Fenyvesi, predseda komisie.

sm-1027-014-kochan.rw_res.jpg

Finalista Martin Kochan predstavil videoperformance – Krajinomaľba. Bielou farbou „vylepšil“ brezový les.

Presun ceny do Žiliny bol dobrý krok

15551984231_f54f6c2bfc_k_res.jpgVýstavu finalistov Ceny Oskára Čepana sa oplatí vidieť, aj keď (už) nejde o to, kto je prvý a kto posledný.

„Vraveli sme si, že na prvom mieste je vlastne Dan Perjovschi, druhý je Peter Behrens a až potom ostatní,“ – hovorila so žartom Mira Keratová, ktorá rozhodovala v komisii Ceny Oskára Čepana spolu s Áronom Fenyvesim, Piotrom Stasiowským, Jiřím Ptáčkom a Michalom Murinom.

Fakt je, že umiestniť výstavu štyroch mladých umelcov do vizuálne veľmi silného diela Dana Perjovschého – ktorého kresby pokrývajú všetky steny žilinskej Novej synagógy, bolo dosť riskantné. Napokon, už to, že ide o synagógu, ktorú navrhol spomínaný Peter Behrens, je čosi, čo sa nedá len tak vyškrtnúť z dohľadu.

Tohtoročným „čepanistom“ sa však podarilo urobiť dobrú výstavu – od najodvážnejšieho Matěja Smetanu, ktorý vstúpil do priestoru dômyselným objektom, cez poeticky ironického Martina Kochana, pamäťou sa zaoberajúceho Jaroslava Kyšu až po víťazku Janu Kapelovú, narábajúcu s osobnou históriou.

Po rokoch rozpačitého elitárstva sa dokonca oplatilo zažiť aj vyhlasovanie laureáta na žilinskej Stanici, ktoré uvádzali Ingrid Hrubaničová a Ľubo Burgr, hoci to napokon bolo najmä vďaka neplánovanej improvizácii a už menej vďaka publiku.

Ani to však nemení nič na veci, že ďalší ročník „Čepana“ bude už dvadsiatym v poradí. Keď ho však porovnáme s príbuznými oceneniami v literatúre, divadle či hudbe – celkom výrazne zaostáva. A nebrzdia ho iba nejaké vonkajšie okolnosti, ale najmä nevyjasnené otázky súvisiace s ocenením zvnútra umeleckej scény. Je to škoda, lebo Cena Oskára Čepana je pritom jednou z mála domácich umeleckých akcií, na ktorej sa naozaj hovorí (aj) o umení a dokonca kriticky.

Tento rok bol s čiastočne novým organizačným tímom, ktorému velil Tomáš Džadoň, jednoznačným krokom vpred. A pomohol tomu aj presun výstavy a vyhlásenia na nebratislavskú pôdu. Ostáva veriť, že to bol začiatok, ktorý bude mať aj pokračovanie.

15622041875_9cd7580809_k_res.jpg



SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 107
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 123
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 640
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 780
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 722
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 056
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 170
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 685
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 637
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 762
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 300
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 024
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu